Mithrilová sieň sa pripravuje na obranu proti útoku temných elfov. Drizzt už pochopil, kde je jeho miesto, stojí pri svojich priateľoch s kľudom v duši, odhlodlaný napriek obavám, že ich boj nebude ľahký. V nadchádzajúcej vojne sú dôležité všetky spojenectvá a tak sa spolu s Catti snažia získať na svoju stranu Berktgara, Wulfgarovho následníka. Regis s Pwentom trénujú nový oddiel bojachtivcov, Bruenor s trpazlíkmi buduje pasce a obranné opatrenia. V srdci Temných ríší s obavami sledujú postup drowských vojsk aj malí svirfnebli, Belwar i radca Firbl z Třpytivého Skaliště zvažujú, aký osud čaká ich milovaný domov. A v Menzoberranzane je všetko hore nohami - keď strechu najvyššieho Lolthinho chrámu prerazil pri Drizztovom úteku mohutný stalaktit, rod Baenre sa zmieta v pochybách, či bohyňa na nich nezanevrela. Podobnými otázkami sa zaoberajú aj ostatné matrony matky i Jarlaxl, ktorý chaos miluje, ale tentokrát má starosti s vlastnými plánmi a existenciou Bregan D'aerthe. Vzápätí prestane fungovať mágia a situáciu to ešte zhorší. Všetko to s krutým uspokojením sleduje K'yorl, matrona matka tretieho rodu, ktorého najväčšia moc spočíva v psionických schopnostiach, na ktoré neprítomnosť mágie nemá žiadny vplyv. Uvedomuje si svojej výhody a hodlá sa jej chopiť a obátiť svoj hnev proti ostatným rodom. Tentokrát musí zasiahnuť samotná Lolth... Skade na to ten Salvatore chodí - človek si myslí, že už je všetko naplánované a predpokladá, kade sa bude príbeh uberať ďalej a všetko vie rozhodiť taká "maličkosť" ako Čas svárů medzi vyššími bytosťami. Jeho nápady ako zauzliť dej sú vskutku výborné a oživia každú jeho knihu - skúseného čitateľa to pri oddychovej knižke vždy poteší. Na vlastnej koži to pocíti hlavne matrona Baenre, ako keby nestačilo, že jej postavenie je oslabené a pozícia prvého rodu neistá. No tak už to u drowov chodí... Pozadia z Menzoberranzanu si v tomto diele užijeme naozaj dosť, čo je viac než dobre, pretože v Mithrilovej sieni sa toho okrem príprav na obranu až tak veľa nedeje. Dej je rozkúskovaný vo väčšom množstve kratších kapitol sledujúcich mnohé zainteresované strany, a tak svižne postupuje a nenudí. Záver zavŕši už podľa očakávaní majestátna bitka, ktorá zďaleka predčí tú pri obrane Desetiměstí proti Kesselovej armáde v úvode trilógie Planina ledového větru, a okorení ju účasť i takých postáv, ktoré poznáme z predchádzajúcich kníh. Čitateľ si príde na svoje, na nikoho sa nezabudne a vygradované finále tejto časti príbehu stojí i po pozvoľnom úvode za to.